, keď si muži koristnícky privlastňovali ženy a iné osoby. Čím viac žien hrdina mal, tým mal väčšiu perspektívu početného potomstva ,a teda aj väčšiu perspektívu zachovania jeho genofondu. Najrannejšou formou vlastníctva sa stáva majetnícky nárok telesne zdatných mužov na ženy. Motívom získavania takéhoto majetku boli: 1. prirodzený sklon k dominancii a použitiu donútenia,2. užitočnosť týchto osôb ako dokladu o hrdinstve vlastníka a 3. užitočnosť ich služieb. Možno to bol práve ten „sebecký gén“, ktorý vytvoril z koristníckeho inštinktu myšlienkové stereotypy, ktoré vykryštalizovali do inštitúcie vlastníctva. „Sebecké“ gény (J.Dawkins) nám totiž diktujú najperspektívnejšie stratégie prežitia. Ako produktívna činnosť (práca) stále viac vytláčala koristníctvo zo života skupiny našich predkov, aj zo spôsobu myslenia jej členov, hromadenie majetku sa viac stávalo symbolom úspešnosti jedinca a úspešnosti jeho reprodukčných schopností ako hrubé násilie. Ale žiaden úspech v získavaní prestíže a bohatstva nie je uspokojujúci, pretože je založený na nikdy sa nekončiacom porovnávaní s inými . Majetok a moc, ktorú bohatstvo prináša, sa stáva predpokladom úcty a prestíže, a tým aj sebaúcty ako motivačného faktora činnosti človeka. Produktívnu manuálnu činnosť (prácu) začali vykonávať osoby vlastnené mocnejšími a okázalé pohŕdanie prácou sa stalo známkou prestíže. Keďže práca bola znakom chudoby a podriadenosti, Veblen teoreticky vyvodzuje, že majetkové súperenie nepodnecuje návyky usilovnosti a dobrého hospodárenia. Okázalá spotreba drahých statkov ako spôsob získavania prestíže sa rozširuje tam, kde vzrastá anonymita , pretože hlavne medzi neznámymi a cudzími ľuďmi potrebujeme prezentovať náš imidž vonkajšími a ľahko rozoznateľnými znakmi. V anonymite a mobilite globalizovanej spoločnosti a urbánneho spôsobu života rastie potreba okázalej spotreby ako imidžového znaku. Zvyk vysokej spotreby sa stáva módou a začína byť normou všeobecne uznávanej „slušnej“ životnej úrovne. So stupňujúcou sa spotrebou prichádza na rad otázka plytvania, ktoré definujeme ako výdavky neslúžiace ľudskému životu , ani neslúžiace všeobecnému blahu. O plytvaní hovoríme vtedy, ak dôvodom výdavkov je majetková rivalita. Plytvanie je v súčasnosti legitimizované pojmami ako blahobyt, znižovanie hranice chudoby, či tajomným slovkom prosperita. Podľa Veblena má životná úroveň povahu návyku, je to naučená škála a metóda reakcií na podnety . Kapitalizmus bol odjakživa spojený s vyhranenou kultúrou a osobnostným typom. Jeho charakteristickou črtou je sebarealizácia a schopnosť sebaovládania, schopnosť odoprieť si okamžitú odmenu za úsilie.Bell vo svojich „Kulturních rozporech kapitalizmu“ označuje pôvod kapitalizmu v dvoch protichodných typoch správania: asketizme a lakomosti. Nakoľko však tieto hodnoty kapitalizmu legitimizujú okázalé plytvanie a hedonizmus súčasnej konzumnej spoločnosti ? Hodnoty asketizmu a skromnosti ako predpoklady fungujúceho kapitalizmu strácajú na dôležitosti. K akej budúcnosti nás naše lovecko-zberačské atavizmy poženú, sa nechajme prekvapiť. Alebo radšej nenechajme.... . Mgr. Helena Vikárová
7. mar 2008 o 11:12
Páči sa: 0x
Prečítané: 873x
Plytvanie ako naša dedičná výbava
Kde sa to v nás berie, tá hnacia sila súčasnosti – mať,- vlastniť, prípadne mať viac ako sused? Podľa Thorsteina Veblena inštitúcia vlastníctva začala vznikať niekedy za našich dávnych lovecko – zberačských čias
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)